Impressum
Sitemap
Suche
English
Hlavní >> Publikace >> Na návšteve u ochrancov Srbského neba

letectví+kosmonautika 08/2005

Michal J. Stolár, Holger Müller
Letecká základňa Batajnical eží
 
severozápadne od hlavného mesta Srbska - Belehradu. V súčasnosti je hlavnou leteckou základňou Vojenského letectva a protivzdušnej obrany Srbska a Čiernej Hory (Ratno Vozduhoplovstvo i Protivvazdušna Odbrana Državna Zajednica Srbijei
Crne Gore) a je na nej sústredená viac ako tretina leteckej techniky. Najdôležitejšou jednotkou v Batajnici je 204. stíhací letecký pluk zaradený do protivzdušnej obrany krajiny. návštevu bolo temer nemožné.Donedávna to platilo aj o bývalej Juhoslávii, dnes republika Srbsko a Čierna Hora. Doba sa ale mení, a tak sa nám 10. mája 2005 podarilo navštíviť leteckú základňu Batajnica. Počas našej návštevy na sa nám dostalo vrelého uvítania a všemožnej pomoci. Bolo nám umožnené nerušené fotografovať všetky priestory a leteckú techniku. Žiaľ, celá letová činnosť 204. stíhacieho leteckého pluku sa v ten deň obmedzila na niekolko letov dvojmiestneho MiG-u 21UM ev. č. 16174 a cvičného piestového lietadla UTVA-75 ev. č. 53261. Podľa technického personálu sa tým vyčerpala značná časť paliva prideleného na májový výcvik. Veliteľ pluku nás privítal pri podstavci, na ktorom je umiestnené lietadlo MiG-21M s číslom 813 pod krídlom. Po krátkom rozhovore nás uviedol do priestorov základne a zveril do starostlivosti pozemnému personálu s poznámkou, nech nám všetko ukážu... Na ploche pred hangármi stálo šesť An-26 (ev. č. 71344, 71364, 71377, 71378, 71382, 71386), z nich 4 v letuschopnom stave. Medzi nimi boli odstavené štyri lietadlá Jak-40 neschopné letu (ev. č. 71501, 71502, 71503,71504) zo 677. dopravnej letky. Vedľa stál aj tucet cvičných prúdových strojov G-4 Super Galeb. Z nich minimálne dva pri nále
          _____________________

Oficiálna návšteva a fotografovanie vojenských leteckých základní bola vždy problematickým a náročným podujatím. O balkánskych krajinách to platilo dvojnásobne. Získať povolenie na


 


 

 
a musia prejsť generálnou opravou. Pri úkrytoch stojí pod strechou aj jedna drevená maketa MiG-29 slúžiaca ako klamný cieľ. Ratno Vazduhoplovstvo i Protivvaz- dušna Odbrana Srbska a Čiernej Hory dnes trpí na následky viac ako desiatich rokov vojen, konfliktov a občianskych zrážok, ktoré zachvátili začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia územie bývalej Juhoslávie.
žali Leteckému výskumnému stredisku. Medzi Super Galebmi boli napr. stroje ev. č. 23064, 23691, 23730, 23735, 23738, 23741, 23742 a 23744. a niečo ďalej stálo väčšie množstvo jednoi dvojmiestnych J-22/NJ-22 Orao. Medzi nimi stroje ev. č. 25122, 25175, 25528 a 25530. Prináležali obom letkám 98. stíhacieho bombardovacieho pluku a čakali na opravy v Leteckom opravárenskom závode či boli v stave Leteckého skúšobného strediska. Na okraji plochy sme videli dva Mi-8T s červeným krížom, lietadlo UTVA-75 s ev. č. 53172 a po jednom vrtuľníku SA341 HERA a SA342 GAMA, ten posledný vyzbrojený protitankovými riadenými raketami. Na stojisku 126. stl'hacej letky stálo spolu 25 lietadiel MiG-21. Z nich jeden MiG-21MF ev. č. 22823 a dva MiG-21bis patrili 353. prieskumnej letke. Ďalšie MiG-21bis ev. č. 17156, 17162, 17169, 17170, 17171, 17184, 17189, 17202, 17224, 17225 a 17229 boli odstavené. Po generálnej oprave boli stroje MiG-21 bis ev. č.
 
17132, 17136, 17163, 17205, 17218 a 17232. Takisto boli generálkované aj oba MiG-21bis (ev. Č. 17126 a 17161) hotovostného roja. Medzi odstavenými strojmi bol ijeden MiG-21UM evo Č. 16182. Jediný letuschopný stroj MiG-21UM s evo č. 16174 nám predviedli za letu. 126. letka ďalej používa na udržiavanie pilotov aj tri stroje UTVA-75 evo č. 53213, 53256 a 53261. Na stojisku 127. stíhacej letky a v "úľoch" boli umiestnené 4 MiG-29 ev. č. 18101, 18102, 18105 a 18108, ako aj jediný MiG-29UB ev. č. 18301. Tieto stroje mali byť podľa technického personálu letuschopné, majú však už po technickej životnosti V rokoch 1990 a 1991 sa síce podarilo evakuovať väčšinu jednotiek aj s ich strojmi z ohrozených území do Srbska a Čiernej Hory, následne však došlo už len k redukciám stavov techniky a rozpúšťaniu jednotiek. V posledných desiatich rokoch vojenské letectvo nedostalo jediné nové lietadlo ani vrtuľník. Vzhľadom na straty v bojoch, pri haváriách či pri odpisoch techniky s úplne vylietanými resursmi sa niekedy silné letecké sily zmenšili na rudimentárny zvyšok, ktorý len s maximálnym vypätím plní úlohy naň kladené. Nálety leteckých síl NATO, ktoré sa začali v noci z 24. na 25. marca 1999,


 


 

 
znamenali likvidáciu podstatnej časti letectva Srbska a Čiernej Hory. Zasiahli hlavne jeho infraštruktúru, ako aj infraštruktúru celej krajiny. Následné opravy a obnova hospodárstva odčerpali v posledných piatich rokoch ohromné množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, takže na vojenské letectvo a jeho obnovu a rozvoj sa chronicky nedostávajú prostriedky. Už pred začatím náletov bola letecká technika z Batajnice rozmiestnená na okolité letiská či sa rozptýlila po samotnej základni. Počas prvých 24 hodín však vo vzdušných bojoch padli za obeť obrovskej prevahe leteckých síl NATO hneď 3 stíhacie lietadlá MiG-29. Niektoré z nich však boli zostrelené vlastnou protilietadlovou raketovou obranou, ktorá bola silne rušená prostriedkami rádioelektronického boja. Ďalšie dva stroje mali podobný osud o deň neskôr. Jeden z nich sa ale zrútil bez účasti nepriateľských síl - pre technickú poruchu počas preletu. Dňa 4. mája zahynul v troskách svojho MiG-u 29 aj veliteľ 204. stíhacieho pluku, plukovník Milenko Pavlovič. Zostrelil ho americký pilot lietadla F-16C. Po tomto dni boli všetky zostávajúce stroje MiG-29 uzemnené. Počas náletov NATO zasiahlo leteckú základňu Batajnica 620 bômb a rakiet. Na základni bolo zničených 50% "úľov" a velká časť infraštruktúry pomocou navádzanej munície. Najmenej 10 zásahov utrpel úkryt pre dvojicu hotovostných MiG-ov 29. Po ukončení náletov trvali práce na odstránení priamych následkov bombardovania viac ako 3 mesiace, až potom bol obnovený aspoň základný letecký výcvik. Následky bombardovania ale základňa pociťuje dodnes. Na leteckej základni Beograd-Batajnica bol v roku 2005 umiestnený 204. stíhací letecký pluk (lovački avijacijski puk). Pluk bol podriadený Zboru PVO (Korpus Protivvazdušne Odbrane). Mal za úlohu ochranu štátneho teritória a ozbrojených síl Srbska a Čiernej Hory. Ťažiskom jeho pôsobnosti je ochrana hlavného mesta Belehradu zo vzduchu. 204. stíhací pluk vznikol 2. decembra 1949 na letisku Zemunik pri Zadare. Už 28. decembra sa presťahoval do Mostaru a v októbri 1950 na letisko Zemun pri Belehrade. Na letisko v Batajnici sa presťahoval po jeho dokončení 15. mája 1951. Tradície 204. stíhacieho pluku majú hlboké korene. V prvom rade je to "Njeporsko Oddelenje". Tento letecký útvar vznikol v roku 1916 na solúnskom fronte v rámci francúzskej jednotky AP.521 na letisku vo Vertekope. Jeho veliteľom bol major Roger Vitre. Prvým srbským pilotom jednotky bol kapitán Branko Vukoslavič. Ďalej nadväzuje na tradície 6. leteckého pluku (stíhacieho), ktorý vznikol v medzivojnovej Juhoslávii a s lietadlami Bf 109E a Ik-3 sa zúčastnil obrany Belehradu v roku 1941. Tradícia pluku nadväzuje aj na históriu 113. stíhacieho pluku, založeného 15. decembra 1944 na letisku Ruma. Vyzbrojený bol lietadlami Jak-3 a bol súčasťou 11. stíhacej divízie, ktorá vznikla na základe sovietskych jednotiek na oslobodenom teritóriu Juhoslávie.


 


 
Počas svojej histórie bol 204. pluk vyzbrojený pestrým spektrom bojových lietadiel. Začínal v roku 1949 s výzbrojou sovietskych strojov Jak-3 a UJak-9 a pokračoval s domácimi strojmi S-49. V päťdesiatych rokoch zaviedol do výzbroje americké lietadlá F-84G Thunderjet, ktoré nahradili F-86E Sabre a cvičné T -33 Silver Star. V rokoch 1964-1965 sa prezbrojil na nadzvukové lietadlá sovietskej výroby typu MiG-21. Prvými boli stíhacie MiG-21F-13 s domácim označením L-12, zavedené v septembri 1962. V roku 1965 prišli prvé dvojmiestne stroje MiG-21U, čiže NL-12. MiG-y 21 boli verejnosti po prvý raz predvedené na Dni víťazstva v roku 1965. Do výzbroje juhoslovanského letectva sa v roku 1967 dostali stroje verzií MiG-21 PFM označené L-14. V roku 1970 boli zavedené prvé MiG-21M označené L-15 a v roku 1975 niekolko MiG-21MF (L-16). Po preškolení v ZSSR v roku 1977 pluk prevzal prvé lietadlá MiG-21 bis, s domácim označením L-17. Okrem nich vošli do výzbroje aj lietadlá dvojmiestnych verzií MiG-21US (NL-14) a MiG-21UM (NL-16). V roku 1986 sa začalo s prezbrojovaním na lietadlá MiG-29. Pôvodne plánované prezbrojenie celého pluku však nebolo dokončené a nové stroje dostala len jedna letka. V roku 2005 pluk pozostával z veliteľstva a dvoch stíhacích letiek. Z nich 126. stíhacia letka (lovačka avijacijska eskadrila) "Delta" vznikla 8. mája 1964 v Batajnici. Neskôr bola 126. letka umiestnená na základni Bihač, odkiaľ sa presunula v roku 1992 do Podgorice a potom do Batajnice. V lete roku 1999 absorbovala zvyšky 123. stíhacej letky 83. stíhacieho pluku z letiska Priština-Slatina, 11 lietadiel MiG-21. V máji roku 2005 mala vo výzbroji 25 lietadiel MiG-21. Z 23 strojov MiG-21 bis prešlo od roku 2002 desať lietadiel generálnou opravou. Zo šiestich zostávajúcich dvojmiestnych MiG-21UM sa generálkovali len 2 stroje, ktoré sú dnes v stave letky. Uvedených 12 lietadiel by v prípade zachovania súčasného nízkeho ročného náletu mohlo vydržať v službe až do roku 2009. Vtedy sa začne stav schopných strojov rapídne znižovať v dôsledku vyčerpania ich resursov, t. j. technického života. V hotovostnom systéme je zaradených niekolko jednotiek. Sú vyzbrojené raketovými komplexmi S-125 Neva. 126. letka stavia do hotovostného systému roj dvoch lietadiel MiG-21bis. Druhá letka pluku, 127. lovačka avijacijska eskadrila letku, ktorou bola 353. izvidačka avijacijska eskadrila "Sokolovi". Bola umiestnená na letiskách Sjenica a Podgorica a bola pravdepodobne celosvetovo posledným používateľom prieskumných lietadiel MiG-21R. Posledný let koncom roku 2003 vykonal stroj ev. Č. 26105. Šlo o prelet do leteckého múzea v Belehrade. Letka má dnes vo výzbroji len 2 MiG-21bis a jeden MiG-21MF, ktoré sú


 
"Vitezove", bola vyzbrojená jednomiestnymi strojmi MiG-29 a dvojmiestnymi MiG-29UB. Na ich prevzatie sa začala pripravovať už v roku 1986. Preškolenie personálu sa vykonalo v ZSSR. Prvý let MiG-29 s juhoslovanskými výsostnými znakmi sa uskutočnil 20. októbra 1987. O dva roky neskôr letka vykonala ostré strelby na polygóne v ZSSR. Do náletov NATO v roku 1999 boli lietadlá MiG-29 zasadené do hotovostného systému PVO. Po náletoch NATO na bývalú Juhosláviu však zostali v stave len 4 jednomiestne a 1 dvojmiestny stroj, pričom lietali pomerne intenzívne až do apríla roku 2004. K tomuto dátumu však mali všetky resursy vyčerpané či dokonca prekročené. Generálne opravy strojov MiG-29 dnes nie je možné vykonať v Srbsku, museli by sa realizovať v zahraničí. Ruská strana však požaduje za jednu generálnu opravu a minimálnu modernizáciu lietadla MiG-29 okolo 7,5 mil. USD. Celkom 20 mil. USD by bolo potrebných len na to, aby sa zostávajúce stroje aspoň uviedli do letuschopného stavu. Tieto prostriedky ale nie sú k dispozícii. Už v roku 1992 sa 204. pluk rozrástol o prieskumnú umiestnené v Batajnici. Zo základne Ladjevci potom lieta na strojoch IJ-22/INJ-22 Orao. Taktiež Letecký zbor (Vazduhoplovni Korpus) má v Batajnici umiestnené svoje jednotky. Je to 677. dopravná letka (transportna avijacijska eskadrila) "Rode" s lietadlami An-26, Do 28 a Jak-40. Táto letka použila svoje stroje An-26 na evakuáciu materiálu a personálu zo západných častí Juhoslávie do Srbska. Z pôvodne deviatich An-26 je v stave 677. letky už len 6 lietadiel. Tri, pre ktoré neboli prostriedky na generálne opravy, sa predali súkromným leteckým firmám. Zvyšok je možné s ťažkosťami udržať v letuschopnom stave do konca roku 2005. Potom sa im končí technická životnosť. Jediný stroj, ev. Č. 71386, ktorý bol vyrobený v roku 1984, môže lietať ešte niekoľko rokov. Aj on však vyžaduje generálnu opravu. Súčasne by sa mal modernizovať a vybaviť novými navigačnými a spojovacími systémami podľa štandardu ICAO. Tak by letectvo zachovalo aspoň minimálnu dopravnú kapacitu. Zo zvyšných štyroch lietadiel Jak-40 má byť len jeden letuschopný. Aj ten ale musí nutne prejsť generálnou opravou

 


 

 
a predížením životnosti, ak má po roku 2005 zostať v službe. Z dvoch strojov typu Do 28D2 pôvodne určených pre letecké mapovanie zostal v službe jeden. Ochranu základne Batajnica pred vzdušným napadnutím zabezpečujú viaceré jednotky vyzbrojené švédskymi protilietadlovými kanónmi Bofors kalibru 40 mm a domácimi kalibru 20 mm. Okrem toho používajú aj rakety Strela 1M, Strela 2M a 19 Ia. V Batajnici je dislokovaná aj jedna z dvoch letiek 98. stíhacieho bombardovacieho pluku (lovačko-bombarderski avijacijski puk) zo základne Kraljevo-Ladevci, kde sídli aj jeho 241. stíhacia bombardovacia letka (lovačko-bombarderska avijacijska eskadrila) "Tigrovi". V Batajnici má pluk umiestnenú 252. stíhaciu bombardovaciu letka "Kurjaci sa Ušča", čo v preklade znamená Vlci z ústia (rieky), so stíhacími bombardovacími lietadlami J-22 Orao a ich dvojmiestnou verziou NJ-22. Na základni Batajnica je aj Letecké skúšobné stredisko (Vazduhoplovni opitni centar) s lietadlami J-1 Jastreb, G-2 Galeb, G-4 Super Galeb, J/NJ-22 Grao, UTVA-75 a vrtuľníkmi Mi-8 a SA341 Gazelle. Ďalej je na základni v Batajnici aj Letecký opravárenský závod Moma Stanojlović, kde sa dnes vykonávajú generálne opravy lietadiel a vrtuľníkov. Po náletoch sa ale zničené dielne a hangáre opravovali len výnimočne. Bol vlastne opravený len jeden hangár na údržbu. Väčšina predpísaných prác sa vykonáva v napol rozborených budovách, v poškodených "úľoch" či pod holým nebom. Veliteľom 204. stíhacieho pluku bol v máji 2005 plukovník Nebojsa Djukanovič. Podľa jeho slov je dnes v pluku z celkom 25 lietadiel MiG-21 bojaschopných len 15 %, čiže 3-4 stroje. Ďalšia časť je síce letuschopná, ale slúži len na výcvik. Lietadlá MiG-21 bis boli upravené na nosenie protilietadlových riadených rakiet R-60M, iné modernizačné úpravy na nich neboli urobené. Piloti však pri lietaní používajú súkromné navigačné prístroje GPS. Pluk má celkom 66 pilotov, ktorí do prelomu tisícročí nalietali v priemere okolo 80 hodín ročne. Po rokoch 2002 - 2003 však nastal chronický nedostatok pohonných hmôt. Preto v roku 2004 priemerný nálet pilota lietadla MiG-21 klesol pod 10 hodín. Už dlhšiu dobu sa nevykonával ani výcvik z pomocných letísk, trávnatých poľných letísk či diaľničných úsekov. Plukovník Djukanovič dokonca poprel existenciu diaľničných letiskových úsekov v Srbsku. Ale v blízkosti Batajnice sa nachádza asi 3 km dlhý rovný úsek diaľničného cestného systému, a to bez stredného deliaceho pásu. Posledné ostré raketové streľby pluku sa odohrali v roku 2003 na polygóne nad Jadranským morom. Strieľalo sa protilietadlovými riadenými raketami R-60M na osvetľovacie bomby. Na otázku, ako sa veliteľ díva na činnosť pluku v posledných 15 rokoch, odpovedal, že vojaci majú plniť svoje povinnosti aj keď nesúhlasia s politickým kurzom vlády. Plukovník Djukanovič potvrdil, že Srbsko-Čiernohorské letectvo sa snaží zapojiť do medzinárodnej spolupráce a zblížiť s NATO. Vzhľadom na chýbajúce prostriedky však ide len o účasť na rôznych cvičeniach a kurzoch bez použitia techniky. Hlavnú pozornosť venuje jazykovej príprave personálu. Ponuky bilaterálnej spolupráce susedných štátov ako Rumunska, Talianska či Grécka otvorene víta, ale politické vedenie štátu na ne ešte nereagovalo. Tak sa táto spolupráca obmedzila na niekolko letov príslušníkov pluku (medzi nimi aj jeho veliteľa) na zadnomsedadle gréckej stíhačky F-16D. Plukovník Djukanovič potvrdil, že v nasledujúcom roku má letecká základňa v Batajnici prejsť reorganizáciou v rámci komplexnej prestavby vojenského letectva Srbska a Čiernej Hory. V priebehu tohto roka má vzniknúť jednotné Veliteľstvo vzdušných síl, ktorému budú podriadené jednotlivé letecké základne organizované na základe schém NATO. Tieto základne budú plniť bojové, stíhacie, podporné, prieskumné a iné úlohy.