Impressum
Sitemap
Suche
English
Hlavní >> Publikace >> Albánske vzdušné sily

letectví+kosmonautika 11/2006

Holger Müller, Stefan Büttner, Michal Stolár
 
Na juhozápade Apeninského polostrova leží Albánsko, malá krajina s rozlohou len 28 748 km2 a 3 293 000 obyvateľmi. Roky žila úplne odlúčená od sveta. V izolácii videl jej stalinistický vodca Enver Hodža jediný spôsob, ako si zachovať svoju absolútnu moc vyše 40 rokov. Až v roku 1990, pod vplyvom zmien na politickej mape Európy, sa Albánsko otvorilo svetu.
lbánci vyhlásili nezávislosť od Turecka v novembri 1912 a v
júli 1913 vznikol prvý samostatný Albánsky štát. V rokoch 1915 - 1918 ho okupovali armády Rakúsko-Uhorska, Talianska i Srbska. Po 1. svetovej vojne koncom roka 1918 vznikla provizórna albánska vláda a v januári 1925 sa Albánsko stalo republikou s prezidentom Ahmedom Zogu, ktorý sa o tri roky neskôr dal korunovať za kráľa Zogu I. V roku 1939 krajinu
  znovu okupovali talianske a od roku 1943 nemecké vojská. V novembri 1944 komunistické partizánske oddiely generála Envera Hoxha (Hodžu) dobili Tiranu a moci sa chopila provizórna vláda na čele s Hodžom. V januári 1946 bola vyhlásená Ľudová socialistická republika Albánsko, ktorá nadviazala úzke styky so Sovietskym zväzom. Tie ale po smrti Stalina v roku 1953 slabli, až sa v decembri 1961 úplne prerušili. Aj nové spojenectvo s Čínskou ľudovou republikou sa skončilo rovnako a poslední čínski poradcovia opustili Albánsko v júli 1978. Po zrušení čínskej ekonomickej pomoci hospodárstvo Albánska upadlo. Enver Hoxha zomrel 11. apríla 1985, no až v roku 1990 pod vplyvom zmien v Európe pocítili aj Albánci politické uvolnenie. O rok nato boli prvé slobodné voľby a krajina sa premenovala na Republiku Albánsko (Republika eShqipërisë). Pád pyramídových hier v januári 1997 viedol k revolte obyvateľstva a rozpadu štátnych štruktúr. V polovici apríla 1997 do Albánska vstúpili mierové jednotky OBSE a obnovili poriadok. V roku 1999 po srbských excesoch v Kosove utiekli do Albánska tisíce Kosovčanov. Nasledoval útok NATO na srbsko-čiernohorskú Juhosláviu, po čom došlo v Albánsku k upokojeniu situácie.


V roku 1914 objednalo Albánsko v Rakúsko-Uhorsku tri lietadlá Lohner-Daimler Typ H. Po vypuknutí 1. svetovej vojny ich však zabavili rakúske úrady. Pokusy získať leteckú techniku v medzivojnovom období stroskotali pre nedostatok financií a prvá skutočná albánska vojenská letecká jednotka vznikla až po 2. svetovej vojne 7. augusta 1946. Vo výzbroji mala niekoľko ukoristených talianskych a nemeckých lietadiel, ktoré však čoskoro doslúžili.


Letecké sily Albánskej ľudovej armády vznikli v roku 1951 za veľkej pomoci Sovietskeho zväzu. Prvú výzbroj tvorilo 11 vrtuľových stíhacích Jakovlevov Jak-9P a jeden dvojmiestny Jak-9V. Tieto lietadlá darované Stalinom boli zaradené do stíhacej letky brániacej hlavné


 

 


 
mesto Tirana. Letecký personál sa vycvičil v ZSSR. Stroje Jak-9 vyradili v roku 1956, ale už začiatkom roku 1955 bolo dodaných prvých 10 kusov MiG-15bis. Do prístavu Durres dorazili v prepravných debnách a zostavili ich na letisku Tirana-Lapraka. Nasledovala dodávka ďalších 16 lietadiel. Uvádza sa aj dodávka československých licenčných strojov Aero S-103, no priamy export nie je doložený... Mohlo ísť o reexport zo ZSSR. Z Číny malo byť v roku 1956 dodaných 13 a v roku 1965 ďalších 24 čínskych kópií MiG-15/J-2/F-2, čo ale nezodpovedá skutočnosti, pretože licenčná výroba MiG-15 sa v Číne nikdy nekonala. Značná časť lietadiel MiG-15bis bola vyradená z aktívnej služby v roku 1995. Posledné však dolietali až v rokoch 2000 - 2001. Jednomiestne stíhacie MiG-y 15bis dopĺňali dvojmiestne stroje MiG-15UTI. V roku 1955 boli dodané 4 kusy priamo zo Sovietskeho zväzu a v
 
novembra 2005 po päťdesiatich rokoch služby! V roku 1959 bolo dodaných priamo zo ZSSR aj 12 stíhacích lietadiel pre každé počasie typu MiG-19PM. Boli to prvé albánske lietadlá vybavené radarom a raketovou riadenou výzbrojou. Vzhľadom na náročnosť prevádzky a záujem Číny na radarovom systéme boli v roku 1965 vymenené s ČĽR za menej nákladné stroje F-6. Okrem bojových lietadiel dodal Sovietsky zväz aj cvičné a dopravné lietadlá. V rokoch 1951 - 1964 na výcvik slúžili 4 viacúčelové Polikarpovy Po-2 a v rokoch 1952 - 1963 aj 6 kusov   typu bol dodaný v roku 1971 a temer súčasne z NDR aj jeden VEB Il-14P a v Československu vyrobená Avia Il-14T. Zo stavu boli tieto lietadlá vyradené v roku 1992 a uložené. Počas nepokojov v roku 1997 ich rebeli ťažko poškodili a na jar 2006 boli lietadlá rozobrané na šrot. Na ťahanie terčov slúžil jediný Il-28 dodaný v roku 1957. Vyradený bol v roku 1971. Prvé vrtuľníky dodal Sovietsky zväz v roku 1957, a to 3 stroje Mi-1 slúžiace na výcvik. Vyradené však boli už o tri roky nato. Temer súčasne bolo dodaných aj 7 vrtuľníkov Mi-4A/AS, z ktorých posledné doslúžili až v roku 1995!


Po prerušení stykov so Sovietskym zväzom úlohu dodávateľa leteckej techniky prevzala Čínska ľudová republika. Do polovice 70. rokov dodala viac ako 120 bojových a cvično-bojových lietadiel, 35 dopravných a školských lietadiel a okolo 40 vrtuľníkov. Dodávky sa realizovali lodnou cestou. Stroje potom zostavili čínski technici a zalietali ich čínski piloti. Prvé bojové lietadlá Čína dodala v roku 1962, a to 13 kusov MiG-17F, teda nie J-5/F-5 ako sa niekedy mylne udáva. Lietadlá MiG-17F dostala Čína zo ZSSR a transferovala ich do


 
roku 1956 ich mali doplniť ďalšie 4 stroje CS-102 z licenčnej výroby v Československu. Znovu však mohlo ísť len o reexport, nie o priamu dodávku z Aera Vodochody. Posledný letuschopný MiG-15UTI bol z aktívnej služby vyradený 14.   školských Jak-11. Okrem nich pre školenie pilotov slúžili aj 4 lietadlá Jak-18 a 6 Jak-18A s predným podvozkom, prevádzkované v rokoch 1952 - 1962. Pre dopravné úlohy bol zo ZSSR dodaný v roku 1957 jeden Iľjušin Il-14M. Ďalší stroj tohto


 


 

 
  (Yunshuji 5, dopravný stroj 5). V roku 2006 boli aktívne 3 stroje a 8 uložených. Dva boli zošrotované. Vrtuľníkovú techniku dodávanú z ČĽR reprezentovali stroje Harbin Z-5 (Zhishengji 5, vrtuľník 5), kópie Mi-4. Od roku 1967 do roku 1971 ich bolo dodaných 37. Pre dopravu VIP bolo upravených 6 strojov. Značná časť vrtuľníkov bola vyradená v roku 1995 a zvyšok v roku 2003. Okrem leteckej techniky boli z ČĽR dodané aj protilietadlové raketové systémy HQ-2, kópie S-75 Dvina. Spolu tvorili výzbroj štyroch protilietadlových oddielov (Tirana, Manina, Petrella a Kruja). Podporoval ich systém piatich rádiolokačných staníc kontroly vzdušného priestoru.


Po roztržke Envera Hoxu z Čínskou ľudovou republikou boli styky definitívne prerušené v roku 1978. Nasledovalo 12 rokov totálnej izolácie od okolitého sveta, bez akýchkoľvek dodávok leteckej a
Albánska. Väčšinu z nich vyradili v roku 1993, až na posledné 2 kusy, ktoré boli letuschopné ešte v roku 2005. Od roku 1964 do 1971 bolo dodaných 58 - 60 lietadiel Shenyang F-6 (čínska kópia MiG-19S označovaná J-6, Jianjiji 6, či Fighter 6) a v roku 1974 ešte 12 - 14 upravených F-6C. Ich príchod značne posilnil albánske vzdušné sily. Lietadlá boli vyradené až v rokoch 2001 až 2004. Jednomiestne F-6 mal dopĺňať jediný Shenyang FT-6 (Jianjiji Jiaolianji 6, Fighter Trainer 6, resp. čínska dvojmiestna verzia MiG-19UTI). Slúžil od roku 1965 do roku 2004 ako osobný stroj veliteľa a náčelníka štábu vzdušných síl. Najvýkonnejším bojovým lietadlom Albánska sa stal typ Chengdu F-7A, teda nelicenčná čínska kópia sovietskych lietadiel MiG-21F-13. Lietadlá Jianjiji 7, exportné označenie Fighter 7 (stíhacie lietadlo 7), boli dodané v počte 12 kusov v novembri 1972. Najprv boli umiestnené na leteckej základni Tirana-Rinas, neskôr presunuté na sever krajiny na základňu Gjadër. V roku 2002 posledné dva letuschopné stroje preleteli na základňu Tirana-Rinas, kde ich vyradili až v roku 2005. Lietadlá F-7A však napriek svojmu veku vykazujú len veľmi malý nálet 300 až 600 hodín a pri zodpovedajúcej údržbe by mohli slúžiť ešte 8 - 10 rokov. Pre výcvikové účely bolo dodaných z Číny 15 dvojmiestnych lietadiel Shenyang FT-2 (kópie MiG-15UTI označované Jianjiji Jiaolianji 2, pre export Fighter Trainer 2, t. j. cvičné stíhacie lietadlo 2). Dodávka sa uskutočnila na začiatku 60. rokov minulého storočia. Lietadlá vyradili v rokoch 2000 až 2005. Ďalším prúdovým dvojmiestnym cvičným typom bol Shenyang FT-5 (Jianjiji Jiaolianji 5, pre export Fighter Trainer 5, t. j. cvičné stíhacie lietadlo 5). V priebehu 70. rokov bolo dodaných 8 kusov tejto čínskej dvojmiestnej cvičnej úpravy MiG-17UTI. Medzi prvými dodávkami z Číny boli aj školské lietadlá Nanchang CJ-6 (Chuji Jiaolianji 6, Basic Trainer 6, základné cvičné lietadlo 6), zdokonalené kópie sovietskych Jak-18A. Od roku 1962 ich do Albánska dodali 21.


 
Okrem bojových, cvičných a školských lietadiel bol z ČĽR dodaný aj jeden Harbin H-5 (Hongzhaji 5, bombardér 5) čínska kópia Il-28, ktorá nahradila originálny Il-28 v roku 1971. V roku 1992 bol vyradený z aktívnej služby a uložený. Vyradený zo stavu bol v roku 1999. Od roku 1963 bolo doda ných z ČĽR 13 kópií ľahkých dopravných lietadiel An-2 označených Harbin Y-5 zabezpečovacej techniky. Už v 70. rokoch sa však na základni Kucove podarilo vybudovať opravárenský závod, ktorý zabezpečoval prevádzku všetkých typov leteckej techniky. Pomocou spletitých a čiastočne aj ilegálnych nákupov a transferov technológií a zariadení sa v 80. rokoch podarilo vybudovať kapacity na opravy a výrobu častí pohonných jednotiek,


 


 

 
ako aj na výrobu značnej časti náhradných dielcov. Po roku 1990 sa podarilo získať aj niektoré komponenty zo zásob bývalých štátov Varšavskej zmluvy, napr. z prebytkov bývalej NDR motory pre stroje F-7A. Letuschopnosť techniky tak bola na čas zabezpečená.


Pred pádom komunistického režimu v roku 1989 mali vzdušné sily a PVO okolo 11 000 príslušníkov. Letectvo bolo organizované do 6 plukov, ktoré mali po dve až tri letky. V stave malo viac ako 100 bojových lietadiel väčšinou čínskeho pôvodu v siedmich letkách. Dopravné letectvo zahrnovalo dve letky lietadiel a tri letky vrtuľníkov. Na výcvik slúžili dve letky. Protivzdušná obrana zahrnovala štyri oddiely protilietadlových rakiet.
V roku 1990 došlo k prvej reorganizácii vojenského letectva. Jeho nový názov znel Letecké jednotky Albánska. Došlo i na redukciou počtov jednotiek a techniky. Pluky boli redukované na dvojletkový systém. V roku 1991 bol zakúpený aj prvý stroj „západného“ pôvodu - vrtuľník Bell 222UT. V roku 2002 bol preradený do letky ministerstva vnútra. Dňa 16. júla o 21.57 h spadol do Jadranského mora pri prelete z Univerzitnej nemocnice Matky Terezy v Tirane na Traumatologickú kliniku v talianskom Bari. Všetkých šesť osôb na palube zahynulo. Vrtuľník prevážal Gramoza Pashku, bývalého vice-premiéra a ministra hospodárstva prvej nekomunistickej vlády Albánska, ktorý utrpel úraz pri potápaní. V roku 1991 boli zakúpené vo Francúzsku aj 4 vrtuľníky AS 350B-2 Ecureuil. Dva boli časom odpísané, dva boli v roku 2002 zaradené do letky ministerstva vnútra.
V roku 1995 prebehla druhá vlna reorganizácie. Pluky boli premenované na vojenské útvary a prečíslované. Znovu
došlo k redukcii počtov techniky i personálu. Počas nepokojov v roku 1997 boli zničené či poškodené niektoré zariadenia a letecká technika. V roku 1999 sa názov znovu zmenil na Vzdušné sily Albánska (Forcave Ajrore Shqiptare). Na prelome tisícročí veľké množstvo jednotiek rozpustili a opäť reorganizovali. V roku 2000 prišla do krajiny talianska vojenská výcviková misia a na leteckej základni vo Vlorë začala cvičiť letcov podľa zásad NATO. Došlo aj k zmene štruktúry a velenia podľa noriem NATO a pripravovalo prevzatie talianskej vrtuľníkovej leteckej techniky. Prvé vrtuľníky Agusta-Bell AB.206C-4 dostalo Albánsko 24. apríla 2002. V rokoch 2002 až 2003 bolo dodaných 7 vrtuľníkov vyradených talianskou armádou. Od konca roku 2005 boli z prioritu. Podľa veliteľa vzdušných síl Albánsku nehrozí žiaden útok od susedov. Súčasná technika je však zastaraná, má vysoké prevádzkové náklady a zmeny v zostave techniky a výzbroje sú pomalé a majú malý rozsah. V najbližšej budúcnosti budú vzdušné sily zabezpečovať hlavne leteckú prepravu pre pozemné sily a námorníctvo. Preto sa plánuje ďalšia redukcia počtov techniky a mužstva. Všetky zastarané lietadlá majú byť vyradené do roku 2010 a počet leteckých základní sa má redukovať zo súčasných troch na dve.
Vláda prijala 6. januára 2005 rozhodnutie o reorganizácii vzdušných síl v najbližších rokoch. Zahrnuje likvidáciu všetkých prevádzkovaných bojových lietadiel, začatie


 
talianskych armádnych prebytkov dodané aj vrtuľníky Agusta-Bell AB.205A-1. V roku 2006 bolo v letectve 3572 osôb, z nich 609 dôstojníkov, 615 poddôstojníkov a 511 vojakov, čiže 1735 osôb v činnej službe. Zálohu tvorilo 1581 osôb. Civilných zamestnancov bolo 256. Veliteľstvo vzdušných síl bolo umiestnené v Tirane pri ministerstve obrany. Veliteľom Forcave Ajrore Shqiptare je brigádny generál Fuat Jaupi.


Ozbrojené sily majú v štátnom rozpočte krajiny veľmi nízku
rozhovorov s Talianskom alebo inou spriatelenou krajinou o zabezpečení úloh air policing, zabezpečenie ďalších dodávok vrtuľníkov AB.212 a AB.205 z talianskych prebytkov, zabezpečenie vrtuľníkov Bo.105 pre SAR a v dlhodobom predstihu záujem o zavedenie moderných vrtuľníkov NH-90. Dňa 7. januára 2006 bol schválený obranný rozpočet 75 mil. USD. Súčasne boli deklarované snahy o vstup do NATO. V stave vzdušných síl mali zostať len 3 dopravné lietadlá Y-5, 3 dvojmiestne cvičné FT-5 na zachovanie
 

 



 
spôsobilosti pilotov lietať prúdové stroje a 4-8 cvičných BT-6. Ak to ekonomická situácia dovolí, začne sa uvažovať o ich náhrade niektorým typom ľahkého turbovrtuľového dopravného a cvičného lietadla. V dlhodobom pláne sa predpokladá zavedenie prúdových cvičných viacúčelových strojov, čo je však možné až po roku 2010. Vzdušné sily sa zamerajú najmä na zavedenie viacúčelových vrtuľníkov. Najbližšou  
9011 Regimenti (pluk) - premenovaný na Repart i Ushtarak 4004 (vojenský útvar) - Akademie e Forcave Ajrore (Akadémia vzdušných síl):
Akadémia vznikla 21. mája 1962 na leteckej základni na južnom predmestí mesta Vlorë. Letisko, nazývané aj Pish Poro, vzniklo v 50. rokoch minulého storočia. Má trávnatú vzletovú a pristávaciu dráhu. Už 11. mája 1962 vznikol na leteckej základni 9011
  Študenti počas troch rokov v akadémii na nich prešli 12-mesačným základným výcvikom. V súčasnosti letka pôsobí z leteckej základne Berat-Kuçovë. V roku 2006 mala v prevádzke len 4 lietadlá BT-6. Pre 5 kusov sa plánovala generálna oprava.
2 Skuadrilja: Zabezpečovala pokračovací, bojový a zbraňový výcvik. Študenti absolvovali 24-mesačný výcvik na strojoch MiG-15UTI/CS-102/FT-2 a na strojoch MiG-15bis. Tieto lietadlá sa používali od mája 1962 do roku 2000 z letiska Berat-Kuçovë. V roku 2000 letka prevzala jeden MiG-17F a dvojicu dvojmiestnych FT-5, ktoré nahradili vyradenú techniku a vzápätí nato splynula s 1. letkou.
5646 Regimenti - Repart i Ushtarak 4010:
Útvar bol umiestnený na leteckej základni Lezhë-Zadrima, známej aj ako Gjadr, Gjadër či Gramsh. Základňa leží na severozápade krajiny, južne od mesta Shkodër / Skhodra, asi 65 km severne od Tirany. Letisko bolo postavené v blízkosti horského masívu, v ktorom je vyrazený celý systém tunelov. Lietadlá mohli po pristátí rolovať po spojovacích dráhach priamo do podzemných hangárov. Hlavný hangár je tvorený temer 600 m - dlhým tunelom s kapacitou okolo 50 lietadiel. Celkom má komplex pod zemou viac ako 400 miestností, ako aj sklad pohonných hmôt s kapacitou 4 mil. litrov PHM. Letisko má betónovú VPD. Stavba základne sa začala za pomoci čínskych poradcov v roku 1969 a dokončili ju v polovici 70. rokov. Prvé lietadlo na nej pristálo už 10. júla 1973 a operačnou sa stala 15. marca


 
akvizíciou sa stane typ Bölkow-Blöhm Bö 105. Zmluva medzi albánskym ministerstvom obrany a nemeckou firmou Eurocopter Deutschland GmbH na dodávku 12 ľahkých viacúčelových vrtuľníkov Bö 105 bola podpísaná 3. apríla tohto roku. Vrtuľníky majú pochádzať z prebytkov. Z nich 6 bude pridelených vzdušným silám, 2 ministerstvu zdravotníctva a 4 rezortu vnútra. Nemecká firma za 10 mil. eur upraví vrtuľníky podľa potrieb albánskej strany, zabezpečí výcvik posádok a pozemného personálu a poskytne Albánsku logistickú podporu pri prevádzke a údržbe.   Regimenti, ktorý dostal na starosť letecký výcvik poslucháčov akadémie. Pluk mal dve letky. V marci 1997 boli lietadlá a zariadenia na letisku Vlorë silne poškodené pri nepokojoch a letecký výcvik musel byť prerušený. Školenie pilotov prebiehalo potom v Taliansku. Piloti AB.205 a AB.206 boli cvičení vo Viterbe. Pilotný výcvik akadémie bol obnovený až v apríli 2004, a to na leteckej základni Berat-Kuçovë. V súčasnosti trvá 4 roky.
1 Skuadrilja (letka): Táto letka  pluku zabezpečovala základný výcvik pilotov. Operovala z letiska Vlorë s lietadlami BT-6.

 


 
1974. Od apríla do novembra 1995 boli na základni umiestnené bezpilotné prieskumné prostriedky Predator USAF, ktoré monitorovali situáciu v Bosne. 12. marca 1997 bázu obsadil revoltujúci dav, ktorý zničil časti zariadenia, medzi nimi aj kontrolnú vežu. Nedostatok prostriedkov na opravy viedol v roku 2000 k uzavretiu základne. V súčasnosti je podzemný systém hangárov používaný len ako sklad uloženej leteckej techniky. Pôvodne bol na základni 5646 Regimenti, ktorý vznikol 15. marca 1974 s jednou letkou lietadiel F-6. V roku 1974 sa na základňu presunula aj letka s lietadlami F-7A a od roku 1976 bola na letisku umiestnená tretia letka s lietadlami F-6. V deväťdesiatych rokoch bol pluk premenovaný na Repart i Ushtarak 4010. Zrušili ho v roku 2000.
1 Skuadrilja: Bola záchytnou stíhacou jednotkou a slúžila aj na preškolenie pilotov. Pôvodne podliehala ako 3 Skuadrilja 7594 pluku v Tirane. V novembri 1972 vymenila stroje F-6 za 12 lietadiel F-7A. Bojaschopnou sa stala už v decembri toho istého roku, vzhľadom na výcvik pilotov a technikov v ČĽR. 25. marca 1974 bola letka prevelená pod 5646 pluk. Stíhacie stroje F-7A od mája 1976 doplňovalo 6 dvojmiestnych lietadiel FT-5. V roku 2000 preleteli posledné 4 letuschopné dvojmiestne stoje FT-5 a dva F-7 na letisko Rinas. Lietadlá neschopné prevádzky boli uložené a letka zrušená.
2 Skuadrilja: Pôvodne bola 1. letkou a záchytnou stíhacou jednotkou 5646 pluku. Po dodaní lietadiel F-7A sa zmenila na 2. letku a preorientovala sa na útoky na pozemné ciele. Jednotka dostala v marci 1974 do výzbroje 12 strojov F-6C posledných výrobných sérií z roku 1971. Zrušená bola v roku 2000 a jej lietadlá boli uložené.
3 Skuadrilja: Od počiatku bola zameraná na útoky na pozemné ciele. Pôvodne patrila 1875 pluku v Berat-Kuçovë, odkiaľ sa

 
presunula 16. októbra 1976 do Gjadera. Vo výzbroji mala 12 strojov F-6. Zrušili ju v roku 2000 a jej techniku uložili.
7594 Regimenti - Repart i Ushtarak 4020 - Krahu Ajror (letecké krídlo):
Útvar bol a je umiestnený na leteckej základni Tirana-Rinas. Základňa je identická s medzinárodným letiskom Tiranë International Airport, ktoré leží asi 20 km severne od Tirany. Postavené bolo v roku 1961 s asfaltovou VPD. V posledných rokoch minulého storočia bolo modernizované za pomoci USA, aby mohlo prijímať ťažké transportné stroje C-5 a C-17. Medzi aprílom a júnom 1999 bolo v rámci operácie Allied Force domovskou základňou Task Force Hawk, deploymentu US Army s vrtuľníkmi AH-64A a UH-60 od 12th Avn. Brigade. Na leteckej základni bol pôvodne umiestnený 7594 Regimenti, ktorý vznikol v októbri 1959. Do výzbroje dostal letku stíhacích strojov pre každé počasie MiG-19PM. Pluk s nimi zabezpečoval protivzdušnú obranu hlavného mesta. V roku 1965 ich vymenil za čínske kópie MiG-19S, stroje F-6. Začiatkom 70. rokov bola vo výzbroji pluku aj letka lietadiel F-7A, ktorá sa v roku 1974 presunula na letisko Gjadër. V 90. rokoch pluk premenovali na Repart i Ushtarak 4020. Začiatkom roku 1999 bola jeho letová činnosť zastavená pre operácie NATO nad Kosovom. V roku 2002 vzniklo na základni Letecké krídlo - Krahu Ajror.
1 Skuadrilja: Bola stíhacou
jednotkou. Od novembra 1959 do roku 1965 bola vyzbrojená 12 lietadlami MiG-19PM. Od roku 1965 do konca roku 2004 mala vo výzbroji stroje F-6. Od roku 1959 do roku 2002 používala letka aj 2-4 dvojmiestne MiG-15UTI/FT-2. Jediné lietadlo FT-6 v stave letky v rokoch 1962 - 2002 bol osobný stroj náčelníka štábu letectva. V roku 2002 letka prevzala dva F-7A a 4 dvojmiestne lietadlá FT-5 presunuté z Gjadëra. V roku 2005 však boli aktívne už len tri FT-5, hoci aj oba F-7A boli uložené v letuschopnom stave.
2 Skuadrilja: Ako viacúčelová jednotka používala viacero typov lietadiel. Medzi inými v bombardovacej úlohe a ako ťahač cieľov jeden Il-28 v rokoch 1957 - 1971 a jeden H-5 v období 1971 - 1992. Pre dopravné účely VIP mala v stave 4 Il-14, ktoré používala v období 1962 - 1992. Od roku 2002 používa niekoľko lietadiel Y-5.
3 Skuadrilja: Bola pôvodne záchytnou stíhacou jednotkou. Slúžila aj ako preškoľovacia letka na stroje F-6 a neskôr F-7A, ktoré prevzala v novembri 1972. V marci 1974 ju prevelili pod 5646 pluk v Gjadëri.
1875 Regimenti - Repart i Ushtarak 4030:
Tento letecký útvar bol na leteckej základni Berat-Kuçovë na juhu krajiny medzi Vlorë a Korcë, 64 km južne od Tirany. Dokončená bola v roku 1955 - s betónovou VPD. Do polovice 70. rokov bola zvýšená jej odolnosť vybudovaním rozsiahleho systému podzemných hangárov v okolitých kopcoch. Na základni


 


 

 
  mala prevziať koncom roka 2006. 3 Skuadrilja: Táto vrtuľníková jednotka určená na podporu pozemných síl v roku 1967 prevzala 13 vrtuľníkov Harbin Z-5. Rozpustili ju koncom roku 1996 a jej techniku pridelili zostávajúcim letkám.
5818 Regimenti - Repart i Ushtarak 4050:
Útvar sídlil na leteckej základni Tirana-Lapraka na západnom predmestí hlavného mesta. Letisko založili Taliani v roku 1939. Pôvodne bol na ňom umiestnený 5818 Regimenti, ktorý mal na starosti leteckú dopravu. Pluk rozpustili v roku 2003. Na letisku však zostalo uložených 7 lietadiel Y-5 a naďalej ho používajú vrtuľníky Alouette III ministerstva zdravotníctva a stroje AS 350 a Bell 222UT ministerstva vnútra. 1 Skuadrilja: Bola to dopravná jednotka 5818 pluku. Vznikla ako stíhacia jednotka - No. 1 Skuadrilja 24. apríla 1951. Vo výzbroji mala 11 lietadiel Jak-9P a 1 dvojmiestny Jak-9V. Do roku 1956 zabezpečovala protivzdušnú obranu hlavného mesta. Letka sa potom zmenila na výcvikovú jednotku. V rokoch 1951 - 1964 používala dvojplošníky Po-2, v rokoch 1952 - 1963 mala v stave cvičné - lietadlá Jak-11 a v období rokov 1953 - 1962 aj typy Jak-18 a Jak-18A. V roku 1957 prevzala do stavu jeden dopravný Il-14M. V roku 1963 sa letka stala dopravnou jednotkou vyzbrojenou 13 strojmi Y-5, čínskou verziou lietadiel Antonov An-2. Tieto však odovzdala v roku 2002 Leteckému krídlu. Od roku 1991 letka prevádzkovala viacero vrtuľníkov AS 350 Ecureuil a Bell 222UT. Na krátky čas v roku 1995 používala aj dvojicu Alouette III ministerstva zdravotníctva. Letka od roku 2002 podlieha ministerstvu vnútra. 2 Skuadrilja: Táto vrtuľníková letka vznikla na základni 7. júna 1957. Používala sovietske vrtuľníky Mi-1 a Mi-4, ktoré prevzala v septembri 1957. V decembri 1967 vytvorila základ 3780. pluku.
je umiestnený aj opravárenský závod, ktorý vykonával údržbu a opravy všetkých typov leteckej techniky vzdušných síl. 10. marca 1997 bola základňa obsadená revoltujúcim davom a ťažko poškodená. V rokoch 2002 - 2004 došlo za pomoci Turecka k jej obnove a modernizácii na štandard NATO. Bola postavená nová riadiaca veža, upravené povrchy dráhového systému, ako aj osvetlenie. Pôvodne bol na základni umiestnený 1875 Regimenti určený na stíhacie úlohy a útoky proti pozemným cieľom. Pluk vznikol 15. mája 1955 priamo na základni. Mal tri letky. Všetky boli rozpustené v roku 2000. V roku 2001 bol Repart i Ushtarak 4030 zlúčený s Leteckou akadémiou vo Vlore. 1 Skuadrilja: Bola stíhacou jednotkou, ktorá vznikla v máji 1955. Vyzbrojená bola 13 lietadlami MiG-15bis a dvomi dvojmiestnymi strojmi MiG-15UTI. Bojaschopnou sa stala 31. januára 1955. V roku 1965 letku prezbrojili lietadlami F-6 a dvomi dvojmiestnymi FT-2. Rozpustili ju v roku 2000 a lietadlá uložili. 2 Skuadrilja: Táto stíhacia letka vznikla v roku 1955 a bola vyzbrojená 13 lietadlami MiG-15bis a dvomi dvojmiestnymi MiG-15UTI. V roku 1962 ju prezbrojili 13 strojmi MiG-17F. Dopĺňali ich 2 dvojmiestne stroje FT-2, ktoré roku 1972 nahradili 2 dvojmiestne FT-5. Letka bola rozpustená v roku 2000. Jeden MiG-17F a dvojica FT-5 boli prevedené pod cvičnú letku. 3 Skuadrilia: Ako stíhacia jednotka vznikla v roku 1965 a vyzbrojená bola lietadlami F-6, ktoré doplnil dvojmiestny FT-2. Letku rozpustili v roku 1991 a lietadlá uskladnili. 4 Skuadrilja: Vznikla v roku 1965 ako stíhacia bombardovacia jednotka s lietadlami F-6. 16. októbra 1976 sa presunula do Gjadëra.
3780 Regimenti - Repart i Ushtarak 4040 - Regimenti i Transportit Ajror 3340 (letecký dopravný pluk):
Útvar bol umiestnený na leteckej základni Tirana- Farka. Letisko leží juhovýchodne od Tirany. Otvorené bolo v decembri 1967. Počas operácie Allied Force v marci až júni 1999 tam boli
vrtuľníky NATO, napríklad holandské stroje CH-47D Chinook či helikoptéry Super Puma zo Spojených arabských emirátov. Od roku 2004 prechádzalo letisko modernizáciou na štandard NATO. V súčasnosti sú na základni vrtuľníky albánskych vzdušných síl. Pôvodne bol na letisku umiestnený 3780 Regimenti, ktorý zabezpečoval dopravné úlohy. Pluk bol založený 27. decembra 1967 po tom, čo bol dodaný väčší počet čínskych vrtuľníkov Z-5. Pôvodne mal tri letky. V roku 1996 sa ich počet redukoval na dve. V marci 2002 už pluk operoval len s 11 vrtuľníkmi Z-5. Od apríla 2002 sa začal prezbrojovať na talianske stroje Agusta Bell. V máji 2005 bol útvar premenovaný na Letecký dopravný pluk 3340. 1 Skuadrilja: Slúžila na transport VIP. Išlo o prvú letku vyzbrojenú vrtuľníkovou technikou ešte v rámci 5818 pluku na letisku Tirana-Lapraka, kde v roku 1957 prevzala prvé vrtuľníky Mi-1 a Mi-4 a v roku 1967 čínske kópie Mi-4/Z-5. Posledný Z-5 bol vyradený 27. novembra 2003. Letka vytvorila základ pre vybudovanie 3780. pluku. V roku 1995 prevádzkovala na krátky čas aj dva vrtuľníky Alouette III, ktoré spadali pod ministerstvo zdravotníctva. Prvé zo 7 vrtuľníkov AB.206C-4 boli letke dodané 24. apríla 2002. 2 Skuadrilja: Bola vrtuľníkovou jednotkou určenou na podporu pozemných síl. Letka bola v roku 1967 vyzbrojená 13 vrtuľníkmi Z-5. Vyradené boli 27. novembra 2003. V máji 2005 letka prevzala 3 vrtuľníky AB.205A. Ďalšie tri